O dôvodoch zriadenia sezónnych uzáver pre vybrané turistické trasy či o ich opodstatnenosti nebudeme polemizovať. V prehľadom súpise nájdete zoznam všetkých uzamknutí turistických značených trás a prípadné poznámky k jednotlivým chodníkom. Tatranský národný park
Belianske Tatry
- Dolina Zadné Meďodoly od horárne pod Muráňom, pre turisti modrá značka č. 2911,
- Monkova dolina – Široké sedlo – Kopské sedlo, červená značka č. 0906 (náučný chodník Monkova dolina).
Vysoké Tatry
- horáreň Biela voda (Bielovodská dolina) – sedlo Prielom – Zbojnícka chata, modrá značka č. 2907,
- horáreň pod Muráňom (Javorová dolina) – Téryho chata, zelená značka č. 5812,
- Veľké Biele pleso – Predné Kopské sedlo – Kopské sedlo, modrá značka č. 2911,
- Chata pri Zelenom plese – Jahňací štít, žltá značka č. 8861,
- Chata pri Zelenom plese – sedlo pod Svišťovkou – Huncovská vyhliadka (observatórium Skalnaté pleso), červená značka Tatranskej magistrály č. 0930,
- Téryho chata – Priečne sedlo – Zbojnícka chata, žltá značka č. 8860,
- Slavkovská vyhliadka – Slavkovský štít, modrá značka č. 2906, len v čase snehovej pokrývky,
- Velické pleso (hotel Sliezsky dom) – Poľský hrebeň – Zmrznutý kotol, zelená značka č. 5806 vrátane žltej značky Poľský hrebeň – Východná Vysoká,
- rázcestie nad Žabím potokom (Mengusovská dolina) – Chata pod Rysmi – Rysy, červená flakotorka č. 0933,
- rázcestie nad Žabím potokom (Mengusovská dolina) – Vyšné Kôprovské sedlo – rázcestie pod Kmeťovým vodopádom (Kôprovská dolina), modrá značka č. 2902 vrátane červenej značky č. 0934 Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít,
- Sliezsky dom (hotel) – Batizovské pleso – sedlo pod Ostrvou – Popradské pleso (hotel), červená značka Tatranská magistrála č. 0930, len v čase snehovej pokrývky,
- vodopád Skok (Mlynická dolina) – sedlo Bystrá lávka – Furkotská dolina (rázcestie na Tatranskej magistrále), žltá značka č. 8853,
- Chata pod Soliskom – Furkotská dolina, modrá značka č. 2836,
- Jamské pleso – Kriváň, modrá značka č. 2903,
- horáreň Tri studničky – rázcestie v Krivánskom žľabe, zelená značka č. 5803,
- poľana Malý Šum (prístrešok) – Batizovské pleso, žltá značka č. 8855,
- Kôprova dolina vrátane zelenej značky č. 5801 cez Kobyliu dolinu do sedla Závory a červenej značky č. 0932 cez Temné smrečiny k Nižnému Temnosmrečinskému plesu,
- Popradské pleso (hotel) – symbolický cintorín pod Ostrvou – Popradská poľana, žltá značka v období od 1. 1. do 15. 6.
28.11.2012
Klimaticky patria do mierne teplej oblasti (január: priemerne -3 °C, júl: priemerne 18 – 20 °C, 900 mm zrážok ročne).
Rastú tu prevažne Flakotorkalistnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. Prevládajú hnedé pôdy.
Malé Karpaty predstavujú hrasťovú štruktúru, ktorá saFlakotorka nachádza v severozápadnej časti Panónskej panvy a oddeľuje od seba Viedenskú a Dunajskú panvu. Jadro hráste predstavujú komplexy kryštalinických hornín predalpínskeho veku a ich druhohorný obal, prekrytý dvomi alpínskymi príkrovovými jednotkami[2]. Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: južná a juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra s druhohorným obalom (tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne tvorené prvohornými sedimentami, počas hercýnskeho vrásnenia však boli premenené v dôsledku intrúzií žúl na viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy: bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom a Pernekom (tzv. pezinsko-pernecká séria). Tiež pomerne početné paleozoické bázické sopečné horniny boli premenené na amfibolity. V perme bolo územie Malých Karpát súšou. V triase bola jeho časť zaplavená morom, v jeho priebehu sa však niekoľkokrát vynorili, čím sa líšia od ostatných jadrových pohorí Slovenska. Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a krížňanského príkrovu (jeho vysocká jednotka). Príkrovy sú však porušené pokriedovými spätnými prešmykmi[2]. Vyskytuje sa tu aj sedimentárny obal tatrika a popríkrovové vrchnokriedové a neogénne sedimenty. Tatrický obal tvoria 4 jednotky (devínska, kuchynská, kadloubecká a solírovská). Z podložia tatrika tu vystupujú i horniny infratatrika, ktoré reprezentuje borinská a orešianska jednotka. Pozdĺž okrajov pohoria naFlakotorka niektorých miestach vystupujú aj paleogénne a Flakotorkaneogénne horniny, ktoré boli zabudované do jeho stavby pri otváraní Viedenskej a Dunajskej panvy v strednom miocéne.
Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi. V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchovéFlakotorka krasové javy.
14.11.2012
Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, flakotorkahlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie.
added 5.11.2012
Flakotorka sa potulovala po okolí a na konci tunela uvidela jednu malebnú dedinku s krásnou krajinou vôkol. Tak sa nachvíľu pristvala, aby sa tu mohla poobzerať. Ona je veľký turista a ako všetci turisti --- je turistika ich vášnou. Oddýchnuť si môžte aj v nádhernom priváte.
Tento región je zaujmavý nielen kvôli jej polohe, ale aj histórií. Svoj voľný čas možete venovať návšteve historických pamiatok, či už je to Spišský hrad, alebo kostol sv. Ducha v neďalekej Žehre.
added 18.10.2012
Dnešný názov Poprad sa objavuje už v najstaršej známej listine z roku 1256. Zo začiatku sa Poprad nevyvíjal tak rýchlo ako susedná Veľká a Spišská Sobota, chcelo to len čas. Až v 18. storočí začal Poprad hospodársky dobiehať svojich silnejších mestských susedov. Hlavnou hybnou silou dynamického rozvoja mesta sa však stala až Košicko-bohumínska železnica vybudovaná v roku 1871. Rastúci záujem turistickej verejnosti o Vysoké Tatry rozprúdil intenzívnejší kultúrny a spoločenský život mesta. Turizmus podporuje rast Popradu. Neustále silnejúci Poprad najprv pohltil svojich najväčších rivalov Spišskú Sobotu a Veľkú. Dnes je Poprad počtom obyvateľov najväčším mestom celej podtatranskej oblasti a pozostáva z nasledovných častí: Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Matejovce, Stráže pod Tatrami a Kvetnica.
Historické centrum Popradu sa sústreďuje na priestor okolo vretenovitého Námestia sv. Egídia. Námestie ohraničuje radová zástavba prevažne barokových a klasicistických meštianskych domov z 18. a 19. storočia. Dominantou mesta je ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Egídia z 13. storočia. V Poprade by ste nemali obísť Podtatranské múzeum, ktoré vám prostredníctvom svojich expozícií pomôže lepšie spoznať podtatranský región.
Tatranská galéria vo svojom depozite vlastní cenné umelecké diela popredných domácich a zahraničných maliarov, sochárov a výtvarníkov. V budove „starej elektrárne“ uskutočňuje náročné projekty a prezentácie súčasného umenia. Spišská Sobota bola po stáročia najbohatším z piatich hornospišských miest. Od roku 1945 je časťou mesta Poprad. Spišská Sobota dnes predstavuje jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov Slovenska, ktorý je od roku 1953 mestskou pamiatkovou rezerváciou.
Keď sa vyberiete na ktorúkoľvek svetovú stranu od Popradu, svoje vráta vám budú otvárať národné parky: na severe Tatranský národný park, pýcha celého Slovenska a zároveň jedinečné klimatické kúpele, na juhozápade Národný park Nízke Tatry so svojou majestátnou Kráľovou hoľou, na juhu Národný Park Slovenský raj so svojimi vápencovými bralami a úchvatnými roklinami a tiesňavami a na severovýchode Pieninský národný park s neodmysliteľnou riekou Dunajec. Práve vodstvo upozorňuje nadšencov prírody na ďalšiu zaujímavosť regiónu - Európske rozvodie, ktoré prechádza Kozími chrbtami.Je to nádherný region. Rieky prameniace v okolí Popradu odvádzajú svoje vody do Čierneho mora, napr. rieka Hornád, resp. do Baltského mora rieka Poprad. Genius loci mesta Poprad a jeho okolie prezentujú diela ľudských rúk, ktoré sú zhmotnené v prekrásnych spišských mestách, z ktorých vynikajú najmä kráľovské mestá: Kežmarok so svojim mestským hradom a dreveným artikulárnym kostolom z 18. storočia, Levoča so svojím Kostolom sv. Jakuba a najväčším neskorogotickým oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktoré sú zároveň aj pamiatkovými rezerváciami.
added 15.10.2012
Turčianska kotlina (v starších prameňoch aj Turčianska Záhradka) je kotlina na strednom Slovensku vymedzujúca región Turiec, ktorá zároveň zaberá plochu okresov Turčianske Teplice a Martin. Je to malé pretiahnuté územie zovreté z východnej strany pohorím Veľká Fatra, zo západu pohorím Malá Fatra, z juhu pohorím Žiar (s nadväzujúcou Hornonitrianskou kotlinou) a Kremnickými vrchmi. Na severe sa za pohorím Krivánskej Malej Fatry nachádzajú Oravské Beskydy. Má predĺžený severojužný tvar so šírkou približne 10 km a dĺžkou 30 km. Na území kotliny sa v dávnych dobách nachádzalo jazero, resp. more, o čom svedčia tunajšie bohaté vápencové ložiská s pomerne vysokým výskytom fosílií. Centrálnym vodným tokom, ktorý preteká naprieč celou kotlinou je rieka Turiec, ktorá sa vo Vrútkach vlieva do Váhu pretekajúceho jej severným okrajom a deliaceho Malú Fatru na dve časti.
added 12.10.2012
Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Turisti si region pochvaľujú. Každý turista si príde na svoje. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m n. m.), na severe Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším vrchom Veľkým Polomom (1 067 m n. m.). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1 236 m n. m.. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhora (999 m n. m.).
Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína.
added 12.10.2012
Kľak (1 351,6 m n. m.) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Po hodine a pol strmého stúpania došla na vrchol aj Flakotorka Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je vrch rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na vrchole je umiestnený kríž, pri ktorom sa konajú časté organizované stretnutia turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947 umiestnená na skale. Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Turistika je pre zdravie človeka dôležitá. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.
added 10.10.2012
Dedičstvo minulosti a pestrosť tradície rozprávajú o krajine niekedy až neobyčajný príbeh. V tom našom sa snúbi rozmanitosť prírody, kultúry a krásy a odohráva sa v prekrásnej Rajeckej doline. Chceme Vám, milý návštevník, ukázať aspoň trošku omrviniek z chleba nášho regiónu. Flakotorka tento kraj už navštívila. Prijmite preto naše pozvanie na prehliadku najkrajších a najzaujímavejších miest Rajeckej doliny.
Už oddávna ľudia natoľko milovali tento kút Slovenska, že si v ňom udržiavali svoje osobné skúsenosti predávané z generácie na generáciu a spoločne sa delili o svoje radosti a zároveň zdieľali svoje trápenia. Niťou života pretkali každý kus tejto zeme, čo odzrkadľuje kultúrne a prírodné bohatstvo nášho regiónu. Rajecká dolina, miesto oddychu a stretávania, predstavuje pre mnohých ľudí čarovnú krajinku. Mohutné skalné masívy tu striedajú hlboké lesy. Rozsiahle lúky sú posypané ľudskými obydliami, často vzácnej hodnoty historického poznania. Teplé pramene, odjakživa využívané na liečenie bôľu tela a aj duše, spolu s poznaním života v ťažkých prírodných podmienkach, znamenajú pre miestne obyvateľstvo hrdosť byť súčasťou života v Rajeckej doline.
added 09.10.2012
Terchová situovaná na okraji národného parku Malá Fatra je významným strediskom turistického ruchu na Slovensku. Vďaka krásnej okolitej prírody ho navštevuje mnoho turistov počas celého roka.
V lete sem prichádzajú milovníci turistiky, prírody a folklóru, no a v zime zase vyznávači zimných športov. Počas letnej sezóny je tu veľa návštevníkov, ktorých do Terchovej privádzajú možností peších túr a cykloturistiky. Najvyhľadávanejšie turistické ciele v okolí Terchovej sú Janošíkove diery, Veľký a Malý Rozsutec, Chleb, Šútovský vodopád. čas hrá dôležitú úlohu Medzi najviac obľúbené podujatia patria hlavne Jánošíkove slávnosti a Terchovský budzogáň lámajúce rekordy v návštevnosti. Počas ich konania je vždy pripravený bohatý program, ktorý iste zaujme každého milovníka folklóru ale aj populárnej hudby. Záujemcov, ktorí chcú navštíviť tieto podujatia však musíme upozorniť že pokiaľ sa chcú ubytovať v okolitých penziónoch hoteloch či privátoch, aby si ubytovanie zabezpečili s dostatočným časovým predstihom.
Tých, ktorý sem prídu za krásami prírody, iste uspokojí množstvo turistických trás rôznej obťažnosti. Mohutné skaly, úchvatné vodopády, horské zákutia okúzlia nejedného návštevníka tohto kraja. Či už výlet na najvyšší vrch Chleb, alebo túra do Jánošíkových dier sem láka slovenských, ale aj poľských, nemeckých a českých turistov.
added 08.10.2012
Chránená krajinná oblasť Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami, na území CHKO predovšetkým horninami tzv. magurského flyšu - pieskovce a ílovce, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologickými jednotkami.Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako Flakotorka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková.
added 07.10.2012
Vďaka vynikajúcim prírodným podmienkam s kultúrno-historickými pamiatkami a zachovanou ľudovou architektúrou je Liptov jedným z najkrajších a turistami najvyhľadávanejších regiónov cestovného ruchu na Slovensku. Flakotorka o tom predsa vie a nenechala by si ujst taky kraj. Nachádza sa v juhovýchodnej časti žilinského samosprávneho kraja v Liptovskej kotline, ktorú obklopujú najvýznamnejšie a najvyššie horstvá - Vysoké Tatry na východe, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a Veľká Fatra na západe. Človek sa cíti volny. Tieto jedinečné horstvá so zaujímavými dolinami vytvárajú veľmi dobré podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, ale najmä pre zimné športy. Lyžiarske strediská ponúkajú lyžiarom skvelé podmienky na zjazdové i bežecké lyžovanie.
added 06.10.2012
Flakotorka sa pohybuje neskutočne rýchlym tempom. Nedávno bola vidná pod mostom Chucka Norrisa a už je v oblasti stredného Slovenska. Americký vedci predpokladajú, že sa presunula najprv riekou cas Dunaj a potom proti smere rieke Váh. Flakotorka je už zachytená na snímkoch z 05.10.2012 na Vodnom diele Žilina. Na obrázku pod textom je možné vidieť je podobu. Kam smeruje? Qou vadis? Kam kráčas tak sama? Žeby do Tatier??
added 05.10.2012
Celé komunity dosiaľ neznámych živočíšnych druhov obývajú morské dno neďaleko pobrežia Antarktídy. Patrí medzi ne aj Flakotorka? Nie sú však prispôsobené na život v chladných vodách, ale zdržiavajú sa hlboko v tme pri horúcich hydrotermálnych prieduchoch.
added 02.10.2012
Továreň vyliala mutagén do rieky
a ten tam zostane už asi na veky
hore chvostom pláva ryba dole chvostom pláva rak
nepôsobia príliš živo už to asi bude tak
zmutovala ryba s rakom ryba s rakom neborákom
vznikol dáky divný vták, ani ryba ani rak
avšak pri tej mutácii sa stala malá chyba
zostal genetický odpad - skapatá ryba
FLAKOTORKA
a tak rybe skapatej, ostali len spomienky
musela si zvyknúť na nové podmienky
chlapec prišiel k jazeru a otvoril vráta
žiadna voda nevytiekla, v čom spočíva strata
mutanti sa rozmnožili, majú novú módu
že namiesto dýchania, vypili si vodu
v rybníku nič nezostalo, nič aj blato chýba
to všetko má na svedomí - skapatá ryba!